James Suckling a jeho etika vinárskeho publicistu

Keď James Suckling opustil po takmer 19 rokoch redakciu časopisu Wine Spectator a vydal sa na sólovú dráhu, vyvolal vo svete vína dosť veľký rozruch a plno očakávaní. Vo Wine Spectator pôsobil od roku 1981 do júla 2010 a venoval sa hlavne Bordeaux a Taliansku. Pôvodom je síce Američan, ale v roku 1985 sa presťahoval do Európy. Dva roky žil v Paríži, potom sa presunul do Londýna a nakoniec sa usadil v Toskánsku. A tak ako sa presúval po Európe, podarilo sa mu vypracovať sa medzi najvplyvnejšie osoby vo svete vína.

V októbri 2010 si založil vlastnú stránku a naďalej pokračuje v kariére vinárskeho publicistu. Namiesto písaného slova však stavil hlavne na video a väčšina jeho príspevkov je vo forme krátkych video prezentácií. Okrem neho na stránku prispievajú krátkymi príspevkami napríklad aj Mike D z hudobnej skupiny Beastie Boys alebo Jessica Harnois, prezidentka kanadskej asociácie profesionálnych somelierov. Zo strany jeho kolegov - vinárskych publicistov sa však v poslednom čase na jeho hlavu vznáša vlna kritiky a nesúhlasu. Čo je dôvod takýchto pobúrených reakcií?

James Suckling naozaj veľa cestuje a cieľom jeho návštev sú najmä prestížne a známe vinárstva produkujúce top vína. Zatiaľ sa pri návšteve vinárstiev pohybuje v trojuholníku Kalifornia, Bordeaux a Toskánsko. Vzhľadom na jeho minulosť vo Wine Spectator sa pravdepodobne ani nedá očakávať, že by sa začal venovať iným vinárskym oblastiam. V jeho videách nenájdete žiadne romantické túlanie sa krajinou alebo objavovanie nových tvári. Jednoznačne sa fixuje na osvedčené značky a mená. Väčšina vín,  ktoré hodnotí vo svojich videách, patrí do cenovej kategórie 20 eur a viac.

Takmer všetky videá majú rovnaký scenár. Zopár úvodných slov a už aj sedí s majiteľom alebo vinárom v degustačnej miestnosti priamo vo vinárstve. Zvyčajne spolu prebehnú 5 – 6 vzoriek, James si niečo zapíše do notebooku, pozrie do kamery a slávnostne pridelí body. Žiadne dlhšie rozhovory s vinárom, žiadne súvislosti alebo prirovnania pri hodnotení vína.  Takmer všetky vína, ktoré hodnotí priamo pri návšteve vinárstva, dostávajú 90 a viac bodov.

Pre časopis Asia Tatler opísal svoju filozofiu pri hodnotení vín nasledovne.  „Keď príde na samotné hodnotenie vína, ako referenčný bod používam perfektné vína ako sú  Mouton 1945, Latour 1961, Lafleur 1962 alebo Le Pin 1998. (...) Hodnotenie vína nie je veda. Je to všetko veľmi subjektívne. Pre ľudí, ktorí má čítajú alebo sledujú, chcem byť barometer – referencia. Môžem garantovať, že som konzistentný pri hodnotení vín.“

Vďaka jeho dobrým kontaktom ho pozýanjú na hodnotenia En Primeur v Bordeaux skôr ako ostatných. S výsledkami a hodnotením En Primeur samozrejme nečaká na ostatných, ale publikuje ako prvý. Organizuje akcie ako napríklad Divino Tuscany. Sebavedomo vyhlasuje: „ Pre Divino Tuscany som vybral tie najlepšie vinárstva z tejto oblasti a ich špičkové vína z minulých ročníkov vrátane toho posledného.“ Tom Maresca však píše o neoverených zdrojoch, ktoré tvrdia, že podmienkou účasti vinárstva na  Divino Tuscany nie je len kvalita vína, ale hlavne vstupný poplatok 10 000 Eur.

Egoistický postoj „ ja, moje skúsenosti a nič iné“ pôsobí na mnohých ako červené plátno na býka. Kolegovia a menej úspešná konkurencia ho obviňujú, že porušuje etiku vinárskeho publicistu. Tvrdia, že sa stal PR managerom a reklamným agentom vinárstiev produkujúcich drahé a luxusné vína. James Suckling na tieto obvinenia zatiaľ oficiálne nereaguje.  Naďalej pravidelne publikuje a návštevníkov svojej stránky pozýva do Florencie na snobské  Divino Tuscany. Vstupenka na 4 dní stojí 1596 Eur. Psi štekajú a karavána ide ďalej.

Foto - divinotuscany.com

© 2011 TREND Holding, spol. s r.o.