Slovenskí vinári protestujú proti všetkým bodom reformy

BRATISLAVA 6. septembra (SITA) - Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku sa nepáči ani jeden bod reformy organizácie trhu s vínom v rámci Európskej únie (EÚ), povedala na štvrtkovej tlačovej besede výkonná riaditeľka zväzu Jaroslava Pátková. Ako ďalej poznamenala, reforma nedostatky nerieši, ale likviduje severnejšie vinárske oblasti.

Reforma je kontraproduktívna, pripojil sa aj prezident Medzinárodnej jury pre udeľovanie cien O. I. V.- medzinárodnej organizácie pre vinič a víno František Lipka. Veľkým problémom EÚ je totiž nadprodukcia vína, ktorá sa však týka iba stolových, teda menej kvalitných vín, vysvetľuje Lipka. K námietkam proti reforme sa pridávajú aj okolité štáty, napríklad Nemecko, Maďarsko, Česko, ale aj Belgicko a čiastočne Francúzsko.

Slovensko dostane z prostriedkov EÚ na vinárstvo najmenej peňazí zo všetkých s prepočítaním na plochu vinohradov, lebo únia nehodnotí výšku podpory z hľadiska prebytkov, ktoré Slovensko nevyrába, ale to, ako doteraz krajiny čerpali dotácie.

NEPREHLIADNITE:

• Eurokomisárka Mariann Fischerová Boelová: Reforma vinárskeho sektora je nevyhnutná

Z piatich opatrení, na ktoré sa tieto financie môžu použiť, Slovensko spĺňa len jedno, ktoré sa týka reštrukturalizácie a konverzie vinohradov. EÚ pritom Slovensku nariadila, že až 30 % z dotácií musí použiť na propagáciu na zahraničných trhoch. Slovenskí vinohradníci však nedokážu pokryť ani dopyt domácich obyvateľov.

Ďalším problémom sú podľa zväzu nové enologické postupy. Prekáža im hlavne to, že hoci sa voda a kyseliny do vína po novom pridávať môžu, pridávanie cukru do muštu bude zakázané. V severnejšie položených oblastiach totiž nie je v hrozne toľko cukru, aby sa dalo vyrobiť kvalitné víno. Na Slovensku má toto dosladzovanie dlhoročnú tradíciu, podobnú majú aj vinári napríklad v kraji okolo Bordeaux vo Francúzsku. Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku vadí aj klčovanie vinohradov, lebo podľa nich sa takto výrobe nadbytkov zabrániť nedá.

Veľkým problémom reformy by podľa zväzu mohla byť aj nová kategorizácia a označovanie vín. Vo všeobecnosti sa totiž vína delia na menej kvalitné stolové a kvalitnejšie akostné. Názov odrody a ročník je pritom na etikete uvedený len v prípade akostných vín. EÚ chce túto kategorizáciu úplne zrušiť. Uvádzanie názvu odrody by potom mohol výrobca uvádzať na akomkoľvek víne, čo sťaží rozlišovanie kvalitných vín.

Výroba vína sa v Európskej únii zvyšuje, no vína z EÚ strácajú pozície na mimoeurópskych trhoch. Takto sa zvyšuje množstvo nadbytkov. Slovensko je naopak vo výrobe vína hlboko deficitné. V krajinách ako sú napríklad Austrália, či Nový Zéland, podporuje štát vinárov v exporte a povolil im vyrábať vína akoukoľvek technológiou. Domáce vína potom nahrádzajú na svojich trhoch vína z Európy.

Hlavnými cieľmi reformy sú zvýšenie konkurencieschopnosti producentov vína v Európskej únii (EÚ), opätovné získanie pozície na trhoch s vínom, či zabezpečenie rovnováhy medzi ponukou a dopytom. V súčasnosti míňajú štáty únie podľa zväzu príliš veľa finančných prostriedkov na zbavovanie sa nadbytočného vína, namiesto toho, aby pracovali na zvyšovaní konkurencieschopnosti a propagovali svoje vína. Podľa reformy by sa viac prostriedkov malo vynakladať na propagáciu vína z produkcie EÚ predovšetkým na trhoch tretích krajín.

Reforma sa tiež snaží o zachovanie najlepších tradícií výroby vína v EÚ, posilnenie sociálnej siete vo vidieckych oblastiach a ochranu životného prostredia. Kľúčovou otázkou reformy je však zefektívnenie využívania rozpočtových prostriedkov, ktoré sa v porovnaní so súčasnou úrovňou, teda 1,3 mld. eur, nebudú meniť. Od prvého dňa platnosti reformy by sa tak mali zrušiť neúčinné opatrenia na podporu trhu, ako napríklad pomoc na destiláciu, pomoc na súkromné skladovanie, či vývozné náhrady. Taktiež by sa mala zrušiť aj pomoc na dosládzanie muštu.